Príspevky

Kapitola prvá

Obraz
7th of October,2015. Zobudila som sa ráno s menšou opicou, (ako posledný týždeň), nieže by som bola nejaký alkoholik, nechápte ma zle, ale zajtra začínam nový život v inom štáte plnom cudzincov. Maturitu som nejak dokončila, pracovné pomery ukončila a budúcu slobodu so všetkými oslávila. Nevedela som či sa mám tešiť za budúcnosťou alebo plakať za minulosťou a všetkými skvelými ľuďmi s ktorými som trávila môj čas na Slovensku. Vedela som že idem správnym smerom ale ono to bolo všetko také ťažké.. Nechať rodinu, priateľov, novú lásku a všetky tie pracovné pozície.. Och bože koľko pracovných miest bude len v Mikuláši voľných. Ak ste si nevedeli nájsť do teraz prácu myslím že po mojom odchode to nebude problém. Nič to, musím dať na svoj pocit ten ma zatiaľ nikdy nesklamal. Pobalená som už od včerajška verte mi začať nový život s kufrom s rozmermi 55cm x 40 cm x 20 cm a s maximálnou povolenou hmotnosťou 10kg je pre ženu skrátka nemožné.. Ale 50eur za väčší kufor platiť odmietam. Veď idem l

#snysitrebaplniť

Obraz
Už ako malá som snívala že budem žiť v cudzej krajine kde na mňa každý bude rozprávať po anglicky. Ako teeanegerka som rodičom podhadzovala že sa v 18. rokoch sťahujem do vlastného. Ako náhle som dovŕšila vek 18. zistila som že na uskutočnenie svojho sna potrebujem peniaze, veľa peňazí. Stredná škola ma nikdy nezaujímala a z učenia som vždy mávala depresie.. Zato s ťažkou prácou som vďaka bohu vždy bola kamarátka. Preto mi nerobilo žiadny problém nájsť si 3 brigády a popritom sa občas ukázať v škole. Klamala som rodičov, učiteľov a aj spolužiakov, dodnes ďakujem mojej tlačiarni za falošné ospravedlnenky vďaka ktorým ma zo školy nevyhodili. Viem, znie to na problémové dieťa. No opak je pravdou. V 18 rokoch som si sama kupovala značkové veci, plánovala vlastné bývanie, pracovala ťažšie ako 50% populácie, chodila z roboty do roboty a to všetko s úsmevom na tvári. Môj deň sa začínal dennou šichtou v Newyorkeri a končil nočnou v route 66.  Normálkou pre mňa bolo obsluhovať tých istých zákaz
Obraz
Deň D je tu.     Nielen že mi dnes cvakne na účet výplata, dnes dostanem kľúče od nového domova. Sú to presne štyri mesiace odkedy som opustila Slovensko a objavila domov v Spojenom kráľovstve. Je divné že to nazývam práve domovom, doteraz som spala na pohovke u kamarátok s troma taškami na chodbe. Aspoň so sťahovaním nebudem mať problémy.   Od kedy som prišla čakala som na chvíľu keď budem mať vlastnú izbu s posteľou. Moja vízia bola jasná: rozumná cena a aspoň nejaký ten komfort. Nájsť izbu v Milton Keynes s týmito podmienkami je viac ako nemožné..   Videla som izby splesnivené, zafajčené, neupratané niekedy som dokonca očakávala že sa v kúte obajaví neidentifikovaťelný tvor. To všetko s bonusom podozrivých spolubývajúcich s bábom za rozumnú cenu 360-400   £  mesačne. Bola som zúfala, nič sa nedarilo nájsť v zlomku sekundy som si myslela že na tej sofe budem žiť naveky.   Potom som našla inzerát od Kate, angličanky ktorá prenajíma izbu vo svojom byte. Obhliadku som absolvovala v